• Katarína Kandríková

Aj ženy majú svoje tvary. O tom, prečo sa máme vyjadrovať spravodlivejšie aj z rodovej stránky

Kedy sa stane hostka bežným slovom?

Foto z komorného koncertu v SND Ensemble Varietas, foto Juraj Žilinčár


Prenesme sa päťdesiat rokov do minulosti a nazrime do radov piatich najväčších amerických orchestrov. Zistíme, že hráčky tvorili len šesť percent z nich.


O dvadsaťpäť rokov hrala žena stále len spoza každého štvrtého notového pultu. Ak neexistuje žiadna dokázaná príčina, pre ktorú by ženy hrali na hudobnom nástroji horšie ako muži, prečo konkurzy vyhrávali prevažne muži?


Touto témou sa zaoberali aj v The Boston Symphony Orchestra, kde zaviedli výberové konkurzy za plentou. Výsledky prvého konkurzu boli smutným prekvapením – pomer prijatých žien nestúpol.


V Bostone to nevzdali a pri druhom konkurze tohto druhu boli uchádzačky o miesto v orchestri vyzvali, aby si vyzuli lodičky a až potom vstúpili do sály za plentu. Výsledky na seba nenechali dlho čakať.


Od čias, keď konkurzy prebiehali po novom (a bez klepotu podpätkov), sa šanca na postup uchádzačiek zvýšila o polovicu.


Prípad z bostonského orchestra poukazuje okrem iného na dve podstatné skutočnosti.


Prvou je fakt, že hľadať politiky na zjednotenie šancí a zrovnoprávnenie má zmysel. Druhou je konštatovanie, že stereotypy, ktoré sa k ženám a mužom viažu, sú často vštepené hlboko v DNA a aj drobný signál ako klepot lodičiek na javisku dokáže mimovoľne ovplyvniť vnímanie a hodnotenie umeleckého výkonu.


Podstatné však, samozrejme, nie je pozerať sa iba na čísla – v takom prípade by zavedenie povinných kvót bolo jednoduchým a rýchlym riešením. Mnohé firmy pri zavádzaní kvót narazili na komplikáciu – zmeniť sa nutne musí aj kultúra a všeobecné pracovné nastavenie zamestnancov a zamestnankýň.


Dôležité je, ako ženské líderky či kolegyne vnímajú ich kolegovia a lídri. Pracovať v kolektíve, v ktorom sa cez predsudky nepozerá na to, či práve hovorí žena, čo má oblečené ani koľko má rokov, je stav, ktorý želám každej mojej rovesníčke (a všetkým svojim skvelým kolegom a kolegyniam zaň úprimne ďakujem).


Spoločnosť sa našťastie mení. Aj prípady ako SND, v ktorom generálnemu riaditeľovi pomáhajú manažovať divadlo kolegyne a kolegovia vo vzácnej rovnosti, päť žien riaditeliek a päť mužov riaditeľov, sú toho príkladom.


Do čela organizácií sa pomaly dostávajú progresívne vedenia, ktoré sú otvorenejšie a dbajú na rovnosť bez diskriminácie.


Citlivý jazyk


Bolo by však chybou spoliehať sa na voľnobeh a nechať ďalší vývoj na náhodu. Pozornosť môžeme smerovať napríklad na využívanie rodovo citlivého (spravodlivého) jazyka.


Tento pojem opisuje využívanie inkluzívneho jazyka, ktorý je rodovo spravodlivý. Vyhýba sa používaniu slov, ktoré môžu byť pochopené ako zaujaté alebo ponižujúce, keďže naznačujú, že normou je iba jedno pohlavie.


Čo to v praxi znamená?


Napríklad to, že na pracovnej zmluve sa žena nepodpíše ako zamestnanec, ale ako zamestnankyňa. Alebo to, že počas televíznej reportáže v popisnom titulku bude pod menom zbor majsterky označenie zbormajsterka, nie zbormajster.


Viac na www.sme.sk