• Ján Štrasser

Američania mali Laurela a Hardyho, Česi Voskovca a Wericha, my Lasicu a Satinského

Štyridsať rokov Štúdia S aj L+S

Ján Štrasser

V piatok 10. júna riaditeľka Divadelného ústavu Vladislava Fekete, autorka výstavy Bohuslava Vaňková a režisér Juraj Nvota stručnými, no o to emotívnejšími prejavmi otvorili v Bratislave výstavu 40 rokov Štúdia L+S.


Názov výstavy nie je celkom presný – divadelná scéna, ktorá v roku 1982 v priestoroch niekdajšej Tatra revue vznikla, sa volala Štúdio S. To „S“ v jeho názve znamenalo Slovkoncert, vtedajšiu socialistickú agentúru, pod ktorú novovzniknuté divadlo patrilo.


Na druhej strane je to „L+S“ v názve výstavy úplne správne – Štúdio S bolo od začiatku svojej činnosti domovskou scénou Milana Lasicu a Júliusa Satinského. Ako autorsko-interpretačná dvojica boli od začiatku normalizácie v roku 1969 perzekvovaní a zakazovaní – Juraj Nvota vo svojom príspevku nezabudol pripomenúť, že o ich návrat do verejného divadelného priestoru sa pričinil riaditeľ Štúdia S Štefan Ladižinský.


Viac na www.sme.sk