• Jana Alexová

Dostať sa na jeho hry trvá mesiace. Jednu budete môcť vidieť aj v SND

Činohra SND uvedie 24. marca premiéru hry Špina

Emil Horváth, Anežka Petrová, Richard Stanke, Monika Hilmerová, Vladimír Obšil, Alexander Bárta Foto: Robert Tappert

Inscenovať hru Bélu Pintéra, na to treba odvahu. Na to jednoducho treba mať gule, ako sa hovorí. Do toho sa každé divadlo nepustí, zhodujú sa divadelníci.


Súčasný maďarský dramatik, herec a režisér Béla Pintér je totiž kultúrny fenomén. Žijúca legenda s výrazným rukopisom a so svojskou poetikou. Dostať sa na jeho inscenácie v Budapešti je takmer nadľudský výkon.


Svoje hry naštudováva s vlastným nezávislým súborom, ktorý pomenoval jednoducho Béla Pintér a súbor a v ktorom okolo seba zhromaždil profesionálnych aj amatérskych hercov. Na ich predstavenia sú pre veľký záujem divákov vedené dlhé poradovníky a čaká sa aj niekoľko týždňov či dokonca mesiacov.


Slovenskí diváci mohli jeho hry vidieť v minulosti aj na festivale Divadelná Nitra, na ktorom Béla Pintér a súbor niekoľkokrát hosťovali.


Jednu z jeho hier, vidiecku telenovelu s názvom Špina, teraz v Činohre Slovenského národného divadla intenzívne pripravuje režisér Ján Luterán. Premiéru bude mať v marci. Čo sa stalo, že sa SND odvážilo siahnuť na hru Bélu Pintéra?


Je to perfektné, ale...

Aj prekladateľka Gertrud Mária Korpič potvrdzuje, že i keď vyšli preklady Pintérových hier v češtine, nemčine aj poľštine, divadelní tvorcovia pred jeho hrami majú rešpekt.


„Myslím si, že je to aj preto, lebo Pintér má veľmi silný odtlačok. Aj ja keď čítam jeho text, tak stále mám pred očami len jeho inscenáciu. Je ťažké sa od toho oprostiť,“ hovorí Gertrud Mária Korpič.


„Robili sme raz čítačku jeho hry v Prahe v Divadle na zábradlí, kde to malo veľký úspech. Odvtedy mi z pražského Národného divadla každý rok písali, nech im pošlem vždy novú synopsu od Pintéra, a tak som im to pravidelne posielala.


A vždy mi len zavolali späť, že je to perfektné, ale nemajú na to odvahu. Tak som veľmi rada, že sa to prelomilo v Slovenskom národnom divadle, že Ján Luterán na to má odvahu a že to postaví na scénu. Verím, že si to užijete,“ dodáva prekladateľka.


Podľa prekladateľky Gertrud Márie Korpič je Pintér veľmi aktívny autor. Za posledných 21 rokov napísal 24 hier, z ktorých 18 má vo svojom divadle stále v repertoári.


„Sám hry píše, sám ich režíruje a väčšinou hrá aj všetky negatívne postavy. Existuje mýtus, že jeho hry vznikli improvizáciou divadelného súboru, ale nie je to celkom tak. Jeho inscenácie sú veľmi špecifické, ale nie sú to improvizácie,“ vraví prekladateľka.


„Keď Béla Pintér príde na prvú skúšku, má napísaných možno päť strán hry. Má hlavnú dejovú líniu, vypracované postavy, ich charaktery a ako-tak tuší záver. So súborom potom odskúša tých päť strán a po každej skúške potom pripíše ďalšie dve. Takto sa počas dvoch-troch mesiacov napíše celá hra,“ vysvetľuje Pintérov proces tvorby Gertrud Mária Korpič.


Dodáva, že každú svoju hru Pintér napísal týmto spôsobom. Má to aj svoje výhody – niečo napíše a ihneď si vyskúša, či to na scéne funguje alebo nefunguje. Aj preto sú podľa nej niektoré konce jeho hier nepredvídateľné.


„Je zaujímavé, ako Béla Pintér píše. Niektoré stereotypy napĺňa, niektoré absolútne vyvracia, je naozaj veľmi prekvapivý. Niečo, čo si myslíme, že asi takto dopadne, napokon dopadne úplne inak a to, čo sme si mysleli, že nijako nedopadne, napokon predsa len nejako dopadne,“ pridáva dramaturg Daniel Majling.


Doménou Pintéra ako dramatika je podľa neho aj to, že nepíše schematicky. Jeho postavy sú živí ľudia z mäsa a kostí, ktorí prechádzajú istým vývojom.


Divák rozumie ich motiváciám, vie sa s nimi stotožniť, sympatizovať s nimi alebo ich aspoň pochopiť.


„Béla Pintér vie svoje témy dramaticky zaobaliť do príbehu, v ktorom netrčí žiadna konštrukcia, ale všetko do seba zapadá. Jeho postavy nespadnú z neba s hotovými názormi, ale si ich formujú v priebehu hry. Ukazuje to tak aj vznik istých názorových stereotypov a to je na tom zaujímavé,“ vraví Majling.


Taká je aj hra Špina, ktorej premiéru uvedie Činohra SND v polovici marca v Štúdiu. Pintér v nej otvára hneď niekoľko veľkých tém, ktoré hýbu súčasnou spoločnosťou.


Emil Horváth, Alexander Bárta, Monika Hilmerová, Janka Balková, Vladimír Obšil, Foto Robert Tappert

Svet nie je čierno-biely

Dej Špiny sa odohráva v maďarskej dedinke v priebehu jedného roka od zimy do jesene. Ústrednými postavami sú partnerský pár Irena a Attila, ktorí sa už niekoľko rokov pokúšajú o dieťa.


Pre komplikácie pri rutinnej operácii však napokon stratia akúkoľvek možnosť počať vlastné deti.


Viac na www.sme.sk