- Jana Alexová
Ivana Kuxová a Peter Brajerčík: Na divadlo máme úplne rozdielny vkus
Ďalší z rozhovorov v seriáli Divadelné rodiny.

Spoznali sa v divadle a na javisku sa do seba aj zamilovali. Členka Činohry SND IVANA KUXOVÁ a herec na voľnej nohe PETER BRAJERČÍK spolu vychovávajú dvoch synov.
Momentálne v Slovenskom národnom divadle obaja pripravili nové hry – Čistý dom a Macbeth, ktoré majú premiéru začiatkom novembra.
V rozhovore pre SME NÁRODNÉ hovoria o tom, v čom je najväčšia výzva skĺbiť rodinný život s povolaním herca, v čom spočíva výhoda či nevýhoda byť hercom na voľnej nohe, ale aj o tom, kedy sa na javisku cítia dobre.
Koľko rokov ste vlastne spolu?
I: Desať.
P: Tu je to napísané, dnes som si to všimol. Desať rokov.
Asi záleží, aj odkedy to rátate. Lebo niekto počíta len manželské roky, niekto, odkedy spolu začali randiť.
I: Manželia budeme o chvíľu už sedem rokov, takže tých desať rátame od začiatku.
P: Áno, 1. decembra pred desiatimi rokmi bola v Slovenskom národnom divadle premiéra inscenácie Aj kone sa strieľajú…
I: … A tam sme sa dali dokopy. Hrali sme pár, tak sme sa do toho trochu vžili.
Herci majú v tomto také špeciálne povolanie, lebo je asi ľahšie sa do seba zamilovať, keď hráte pár.
I: Je pravda, že ak pracujete niekde v kancelárii, tak so žiadnym kolegom nemáte tak fyzicky blízko a neriešite s ním také intímne veci ako my na javisku v divadle. Alebo napríklad aj taká tanečná šou Let´s Dance – je asi prirodzené, že dvaja ľudia, ktorí spolu trávia celé hodiny, prejdú všetkými možnými krízami a fázami, majú na sebe pot jeden druhého, tak si vytvoria nejaké puto a možno aj preskočí iskra a vznikne medzi nimi istá chémia. Je to prirodzené. A asi práve z povahy tej našej práce sa to stáva naozaj častejšie v našom povolaní ako napríklad niekde na pošte.
Ako teda vyzeralo vaše prvé rande?
P: Asi sme ani nemali také klasické rande. Akosi prirodzene náš vzťah vyšiel z toho, že sme boli v divadle dobrý kolektív a často sme aj po skúškach chodili spolu von.
I: V rámci skúšobného procesu sme chodili tancovať do tanečnej školy k Peťovi Modrovskému. A často sme tam po skúške žúrovali.
P: Ja som teda dosť zle tancoval, ale trochu som sa to pri Ivane naučil.
I: A potom sme spolu v SND skúšali ďalšiu hru Rechnitz, kde sme mali spolu veľmi odvážne scény. A tak sa to nejako celé zomlelo.
Viac na www.sme.sk