• Jozef Červenka

Lubor Cukr: Do divadla chodím za príbehom

Rozhovor s riaditeľom Opery SND viedol dramaturg Jozef Červenka.


Po zlúčení funkcií umeleckého a výkonného riaditeľa sa novým riaditeľom Opery SND stal Lubor Cukr. Vyštudoval opernú réžiu na pražskej HAMU. V rokoch 1999 – 2016 pôsobil v Štátnej opere Praha a v Národnom divadle, kde mal možnosť spolupracovať s mnohými zahraničnými režisérmi. V rokoch 2013 – 2016 viedol umeleckú správu Štátnej opery Praha. V rokoch 2017 – 2019 bol šéfom opery Sliezskeho divadla v Opave, ktoré sa pod jeho vedením stalo jednou z najprogresívnejších scén v Českej republike. Režíroval v pražskej Štátnej opere, Detskej opere, Stavovskom divadle, Opéra de Nice, Štátnom divadle Košice, Sliezskom divadle Opava, Juhočeskom divadle České Budějovice či Moravskom divadle Olomouc.


Po polročnom pôsobení vo funkcii výkonného riaditeľa preberáte aktuálne opraty celého operného súboru. Vnímate ako výhodu, že ste sa na úvod dôkladne oboznámili s divadelnou prevádzkou?


Zoznámiť sa s prevádzkou SND bolo pre mňa veľmi užitočné, pretože každé divadlo má svoje špecifiká. Systém práce sa vo všetkých divadlách, aj veľkých, za posledné roky veľmi zmenil a rozvinul.


Napríklad všade funguje oveľa viac účinkujúcich hostí ako v minulosti. Tým pádom sa musí viac sledovať vyťaženosť domáceho ansámblu – to sú všetko veci, ktoré som od začiatku vnímal z technického a finančného hľadiska. Teraz sa k tomu pridalo aj hľadisko umelecké.


Aká je realita v porovnaní s predstavou, s ktorou ste prichádzali?


Sú divadlá, v ktorých som pracoval, kde sa stále funguje podľa systému z 80. rokov minulého storočia. Týka sa to prevádzky, ale aj umeleckej zložky, vzhľadom na typ inscenácií, ktoré sa tam uvádzajú. Niekde sa už posunuli do 90. rokov a niekde sa už funguje v tých rokoch nasledujúcich, progresívnejších.


Ak by som to mal odhadnúť, v Opere SND sa pohybujeme asi v tých nultých rokoch nášho storočia, čo považujem za celkom dobré znamenie. Zároveň dúfam, že aj tento stav sa nám podarí časom zlepšiť. Takže som bol zvedavý, ako odhadnem tú správnu dekádu tunajšieho fungovania, v akom čase sa nachádzame, a bol som vlastne celkom príjemne prekvapený.


Pandemická situácia v súvislosti s covidom-19 silno zasiahla do chodu SND, najviac však zrejme obmedzila operný súbor. Prečo?


Má to veľmi jednoduché vysvetlenie. Opera je najdrahší žáner, pretože v nej účinkuje najviac ľudí. V činohre napríklad aj pri veľkých inscenáciách účinkuje povedzme 30 hercov, ale nikdy to nedosiahne ani počet ľudí na to, aby ste s tým zahrali aj menšiu operu.


Aj pri malých operách máte v orchestri 16 alebo 18 hráčov, ďalších 16 v zbore a k tomu sólistov, ďalej tanečníkov, komparz a už sme na oveľa väčšom počte než priemerná činohra. Tou priemernou činohrou myslím, samozrejme, počet účinkujúcich.


Ako vnímate aktuálnu umeleckú úroveň operného súboru?


Myslím si, že každé divadlo a každý súbor má svoju hlbokú históriu. V Opere SND je skutočne veľké percento kvalitného materiálu, ale z môjho pohľadu sa tu nie vždy zaobchádzalo s hlasovými odbormi tak, ako by bolo vhodné. Preto spomínam históriu, pretože to sú veci, ktoré sa na seba viažu.


Nie každý spevák je v kondícii, ktorá by zodpovedala jeho veku, skúsenostiam, hlasovému typu a možnostiam. Často je to preto, že musel v minulosti absolvovať, nazvime to službu divadlu, ale nezriedka ide aj o splnený sen.


Ten býva často najhoršou zbraňou – spevák túži po úlohe, ktorá mu hlasovo nesedí alebo neprišla v tej správnej chvíli. Myslím si však, že v Opere SND je veľký potenciál a dá sa na ňom budovať kvalita.


Zatiaľ sme však iba na začiatku, odohrali sme len zopár predstavení, takže ani po korone celkom nevieme, kto je v akej kondícii a ako bude môcť fungovať v budúcnosti.


Viac na www.sme.sk