• Jana Alexová

Náhradná mama: Zážitok z divadla by som dopriala všetkým deťom

Prečo je dôležité, aby čo najviac detí mohlo prísť do divadla?

Zaujímalo by ma, akí by sme boli ľudia, keby sme všetci odmalička chodili do divadla. Ako by vyzerala naša spoločnosť, hovorí poetka a dramaturgička Veronika Dianišková.


Pre účely tohto článku by sme jej však radi prisúdili ešte inú a veľmi dôležitú funkciu. Je náhradnou mamou malej Ninky (meno dievčatka sme na žiadosť Veroniky zmenili), ktorú má už takmer rok a pol zverenú do pestúnskej starostlivosti.


Slovenské národné divadlo pripravuje v predvianočnom čase dlhodobý charitatívny projekt „Divadlo pre všetky deti“, ktorého cieľom je umožniť deťom z náhradných rodín a deťom z detských domovov naživo zažiť skutočné, rozprávkové divadlo.


Je našou povinnosťou dať deťom domov

Ak by všetci rozmýšľali ako Veronika, Slovensko by malo menej opustených detí a viac šťastných rodičov.


Budúcnosť s osvojenými deťmi si predstavovala odmalička. Vždy ju hnevalo, ako môže spoločnosť a jednotlivci bez výčitiek fungovať s vedomím, že je medzi nami mnoho detí, ktoré nemajú stabilný domov.


Prečo im nemôže poskytnúť domov viac ľudí, pýta sa. Sama si zvolila formu pestúnskej starostlivosti a nie adopcie, ktorá sa jej nezdá ako ideálne riešenie.


"Sú tu deti, ktoré sú vlastne bezdomovci, lebo nemajú domov, i keď majú kde bývať. Myslím si, že našou spoločenskou povinnosťou je im domov poskytnúť. To, že si ja ako samožiadateľka vezmem do adopcie dieťa, na ktoré čaká ďalších päťtisíc párov, to nie je pomoc. Keby si to dieťa nevzal jeden pár, tak okamžite ide inému páru. Adoptovateľných detí je málo, rodičov-čakateľov je veľa. Zdravé bábätká nemajú problém získať rodiča. A potom to nie je o tom, že sa hľadá rodič pre dieťa, ale že sa hľadá dieťa pre rodičov, lebo rodič chce byť rodičom,“ myslí si Veronika Dianišková.


To však podľa nej programovo nerieši problém, lebo detí, ktoré nie sú adoptovateľné a nemajú domov, je oveľa viac.


"To, že deti nie sú adoptovateľné, napríklad znamená, že o ne prejavujú záujem biologickí rodičia alebo sú to súrodenecké skupiny a ťažko si niekto vezme skupinu napríklad troch detí. Alebo má to dieťa také špecifiká, že nie je záujem o jeho osvojenie. No najčastejšia právna prekážka je, že biologickí rodičia majú o to dieťa záujem,“ vysvetľuje Dianišková.


Dodáva, že takéto dieťa nemôže ísť do adopcie, ale stále môže ísť do pestúnskej starostlivosti a získať tak domov.


Aj ty si bola v detskom domove?

Veronika si osvojila trojročné rómske dievčatko, ktoré sa svojim rodičom narodilo ako desiate dieťa s vrodenou vývojovou chybou a nemohli sa oň dostatočne postarať, keďže potrebovalo špecifickú starostlivosť.


Je s nimi v kontakte a vraví, že majú nadštandardné vzťahy, no zatiaľ sa nestretávajú. Ninka sa na nich ani nemôže pamätať, bola príliš malá.


Viac na www.sme.sk