Niet nad spontánne nápady. Ako vznikol najdobrodružnejší projekt, aký nová budova SND zažila.

Aká bola Veľká divadelná prespávačka?

Účastníci Veľkej divadelnej prespávačky na javisku po predstavení Nebojsa, Foto Jozef Barinka

Asi to poznáte tiež. Najlepšie nápady sa občas zrodia v stave úplnej vyčerpanosti.

Zavalení každodennými prevádzkovými problémami, len pár dní pred koncom mimoriadne náročnej divadelnej sezóny poznačenej covidom, nestabilitou z financovania inštitúcie a personálnymi turbulenciami, keď už celý tím melie z posledného, príde nevinný nápad, možno trošku uletený.

Skrátka, svieži nápad, čo je zmenou vo vašej každodennej agende. Odkiaľsi z tajných rezerv sa znovu vynorí prúd energie, nadšenie a nápady, aby sa zrodilo niečo výnimočné.

Vypredané za hodinu

Bol to nevinný nápad, ani neviem, kto ho priniesol ako prvý, a asi na tom ani veľmi nezáleží. Podstatné je, akú eufóriu vniesol na porady, ako sa nadšenie nákazlivo šírilo chodbami a kanceláriami divadla, ako veselo zrazu bolo na poradách.

V hlavách vážnych dospelákov v oblekoch sa pre deti zrodila Veľká divadelná prespávačka. Riaditelia, riaditeľky, manažéri a manažérky odložili excelovské tabuľky, výkazy a reporty a za necelých štyridsaťosem hodín vymysleli, naplánovali a na komunikáciu pripravili najdobrodružnejší projekt, aký nová budova SND vo svojej pätnásťročnej histórii zažila.

Vypredal sa za rekordnú prvú hodinu bez akejkoľvek predchádzajúcej mediálnej zmienky.

Idea stráviť s deťmi v divadle noc nabitú divadelnými aktivitami na pôde všetkých troch súborov sa raketovou rýchlosťou premieňala v konkrétny program – predpremiéra novej rozprávky Ľubomíra Feldeka Nebojsa, stretnutie s hercami, pohľad do zákulisia, ale aj veľmi konkrétne participatívne aktivity – bábkoherecký workshop v činohre, nočná prehliadka divadla s návštevami maskérne, tajomstvá divadelného líčenia, sklady plné kostýmov našich inscenácií, bláznivé fotenie sa v klobúkoch a tutu sukniach.

Nadšenie sa stupňovalo v štúdiu, kde sa deti učili nazvučiť, nasvietiť a zadymiť scénu, obsluhovať mix pult. Skúšku odvahy naši malí Nebojsovia zložili v Opernom salóne, aby sediac pri jazierku pod Rusalkiným mesiacom v romanticky nasvietenej Sále opery hádali zvuky prírody.

Bolo fascinujúce vidieť všetkých tých dospelých ľudí, ktorých bežne môžete vidieť v oblekoch a kostýmoch na poradách, rokovaniach či na protokolárnych udalostiach, ako si zrazu obliekli farebné tričká, odložili mobily a v úlohe detských sprievodcov sa vrátili späť do detstva, aby sa s inými, možno budúcimi divadelníkmi bláznili, smiali, ale najmä – ukazovali im neuchopiteľné čaro fungovania divadla.

Viac na www.sme.sk