• Natália Dadíková

Riaditeľ asociácie Opera Europa Nicholas Payne:Najhoršou vecou, ktorá nás postretla, nebola pandémia

Opera SND je členom Opera Europa.

Riaditeľ Opera Europa Nicholas Payne, foto Zdenko Hanout

Opera SND sa tento rok stala členom významnej profesionálnej asociácie operných domov a festivalov v Európe – Opera Europa. Svojou účasťou získava nové spojenectvá, partnerstvá, príležitosti a impulzy od tých najlepších, ktorí sa opere v Európe venujú.


Konferencie a členské stretnutia Opera Europa sa konajú niekoľkokrát ročne na pôde rôznych operných domov.


Naše pozvanie do Bratislavy na galakoncert Edita Gruberová Tribute prijal na úvod 103. sezóny jej dlhoročný riaditeľ NICHOLAS PAYNE. V minulosti viedol aj operný dom Royal Opera House Covent Garden.


Priblížili by ste našim čitateľom, čo je vlastne Opera Europa?


Je to asociácia operných domov a festivalov v Európe. Aktuálne združujeme 220 divadiel zo 43 krajín Európy, ale aj mimo nej. Za posledných 20 rokov sme veľmi narástli. Keď som do Opera Europa vstupoval v roku 2003 ja, mali sme 36 členov.


Pre divadlá dokáže byť užitočná a takpovediac týmto členským divadlám patrí. Keby sme nerobili zaujímavé veci, divadlá by si členstvo u nás nepredplácali a neboli by ani aktívnymi participujúcimi.


Čo je účelom tejto asociácie?


Účelom je spojiť ľudí z našej branže a spoločne hľadať riešenia rôznych problémov. Zdieľať poznatky, expertízu, produkciu, dobré zvyky, ale taktiež si povedať, čo sme neodhadli a v čom sme sa mýlili.


Snažíme sa byť čo najpraktickejší. Nie sme lobingová platforma, nepropagujeme sami seba, sme tu na propagáciu operných domov a opery ako takej.


Ako ste ako asociácia prežili obdobie pandémie, čo to urobilo s členmi a vašimi pravidelnými konferenciami?


Bolo zaujímavé sledovať, ako sa naša platforma rozvinula, odkedy na nás doľahla pandémia. Bál som sa absencie mítingov a konferencií, ale vlastne nás to všetkých ešte viacej zomklo.


Niektoré divadlá a manažéri, ktorí predtým nemali priestor osobne sa zúčastňovať na našich veľkých zasadnutiach niekde v Paríži, Berlíne, vo Viedni, boli zrazu s nami v online priestore na našich zoom konferenciách.


Ale nie je to len o veľkých mítingoch. V skutočnosti sám preferujem menšie stretnutia, s nejakou špecializáciou a zameraním.


Napríklad sme urobili stretnutie päťdesiatich marketingových manažérov, stretnutie troch desiatok personalistov z operných domov, sedemdesiatich produkčných, aby sa mohli zhovárať oveľa detailnejšie o otázkach, ktorými sa zaoberajú.


Veľmi sa mi na jarnej konferencii v Prahe páčilo vidieť takpovediac za jedným stolom predstaviteľov malých oblastných divadiel spolu s predstaviteľmi veľkých a významných európskych operných domov, ako spolu diskutujú, hľadajú riešenia, zamýšľajú sa nad tým, čo funguje, čo nefunguje.


To je pre nás dôležité, mať prítomné veľké a slávne operné domy, ktoré sú ochotné podeliť sa o ich expertízu. Niektorí sú možno viac otvorení než iní, ale väčšina z nich sú veľmi ochotní.


Za posledné dva roky sme sa napríklad všetci v našej branži museli naučiť, ako filmovať a streamovať predstavenia. Samozrejme, Covent Garden, Parížska opera, La scala mali obrovský náskok pred ostatnými, ale boli veľmi otvorení sa podeliť o know-how, ako to robiť efektívne, ekonomicky, lepšie. Aj preto rád hovorím, že mám našich členov rovnako rád.


Vzhľadom na okolnosti sme sa v poslednom čase veľmi zblížili s divadlami na Ukrajine. Niektoré hrajú, niektoré fungujú vo veľmi obmedzených podmienkach v porovnaní s tým, akí boli aktívni v minulosti. Ale vidíme, aké je pre nich dôležité to spojenie s nami a ten pocit, že zvyšok sveta je s nimi.


Neraz im vieme pomôcť, keď sú na turné po Európe, keď sa ich umelci stali utečencami a naše európske divadlá sa ich ujali. Náš fokus je teda momentálne trochu viac zameraný na tento kus sveta. Ale riešime, samozrejme, aj Francúzsko, Španielsko, operné domy z moje domácej krajiny – Veľkej Británie.


Dúfajme, že pandémiu máme za sebou. Keď sa teraz spätne na ňu pozriete, čo boli najväčšie výzvy, ktorým operné domy čelili?


Výzvou číslo jeden bolo udržať kontakt s publikom. A zďaleka sme sa v tejto otázke nedostali na stav spred pandémie. Pred jarnou pražskou konferenciou sme realizovali výskum, pretože divadlá čelili masívnemu poklesu publika.


Mali sme k dispozícii dáta za minulú jeseň a do divadiel sa po pandémii vrátilo asi 70 – 75 % pôvodného publika. A možno si povieme, no dobre, budúci rok to bude 80, 85 %, ale je to veľký deficit.


Divadlá hrajú pre menej ľudí, mnohí návštevníci sa stále obávajú vrátiť do divadiel. Mnohé divadlá hrajú teraz menej než pred pandémiou a to všetko vytvára ďalší problém – a tým je produktivita.


Pozorujeme aj zmenu spotrebiteľského správania. Mnohí návštevníci si kupujú vstupenky v poslednej chvíli, čo nebolo pred pandémiou úplne bežné.


Toto nám pri zbere dát k nášmu výskumu potvrdili takmer zhodne všetky zapojené divadlá. A znepokojuje to všetkých ekonomických riaditeľov divadiel.


Napríklad Covent Garden je ekonomicky vo veľkej miere závislá od predaja vstupeniek, a ak nepredajú aspoň 90 % vstupeniek, sú vo veľkých problémoch.


V minulosti boli operné domy bežne vypredané aj dva mesiace dopredu. Teraz zápasia s cashflowom a zúfalo čakajú na peniaze zo vstupného. Je to o nervy.


Viac na www.sme.sk