• Eva Gajdošová

Túto módnu šou si nemôžete nechať ujsť. Fashion Ballet´22 v SND patrí k udalostiam sezóny

Pre veľký záujem Balet SND pridal predstavenie.


Choreografia Extravaganza, v ktorej spojili sili choreograf Roman Novitzky a dizajnér Lukáš Krnáč, foto Juraj Žilinčár


Ikonické kostýmy, novátorské diela, známe osobnosti – móda a balet sú už dlho inšpirujúcou fúziou, ktorej výsledkom je divadelná exkluzivita a inovatívnosť.


Príkladom je aj nový projekt Baletu SND – Fashion Ballet ´22, ktorý prepojí pôvodnú tvorbu štyroch mladých choreografov a štyroch renomovaných módnych dizajnérov.


Kráľovská zlatá


Balet sa spájal s módou už od jeho zrodu. Prvá inštitúcia na výchovu tanečných profesionálov – Kráľovská akadémia tanca (Académie Royale de Dance) vznikla v roku 1661 na príkaz Ľudovíta XIV.


Významný podporovateľ a propagátor umenia mal záľubu v hudbe, tanci, divadle, architektúre a, pochopiteľne, v móde. Na svojom kráľovskom dvore často tancoval v baletných predstaveniach skomponovaných najmä Jeanom Baptistom Lullym. V jeho Balete noci (Ballet de la Nuit) tancoval kráľ postavu Slnka, presnejšie boha Slnka Apolóna, ktorý bol oblečený v zlatom kostýme, natretý zlatou farbou.


Táto postava dokonale vystihovala jeho obľúbený symbol – slnko – ktorý si sám vybral ako osobné znamenie.



Zlatú farbu pre svoj výtvarný koncept zvolil aj slovenský módny dizajnér Martin Hrča. Je autorom kostýmov do choreografie Icarus, komorného diela mladej slovenskej choreografky s európskym renomé Kristíny Paulin, na hudbu Stravinského Symfónie C dur.


„Martin chcel vedieť charakter každej postavy aj to, ako sa bude vyvíjať. Bolo pre mňa zaujímavé vidieť, ako ideu diela uchopí výtvarník cez svojej videnie a vloží ju do návrhov. Jeho invenčné návrhy presne symbolizujú to, čo chcem tancom povedať, zvýrazňujú kľúčové momenty, jeho strihy a farby vychádzajú z poetiky a dramatickosti hudby,“ hovorí Kristína Paulin.


Martin Hrča, absolvent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorý za svoju tvorbu získal už niekoľko ocenení, vstúpil do procesu, keď už bola choreografia zadefinovaná.


„Pohyboval som sa v medziach dramaturgie a konceptu, mojím priestorom bola vizualita. Pre mňa je typická práca so siluetou, snažím sa vytvoriť z tela akýsi novotvar, nevnímať ho len ako formu na šaty. Čo sa týka farieb, vychádzal som z energie hudby a choreografie, ktorá je veľmi dominantná, ostrá, excentrická, sýta. Preto som ako nosnú farbu použil sýtu petrolejovú až malachitovú modrú v kontraste so zlatou. Snažím sa telo vnímať ako zaujímavý tvar v rámci priestoru a pohybu,“ dodáva Martin Hrča.


Námetom na choreografiu bol grécky mýtus o Daidalovi a Ikarovi. Literárne námety sú často východiskom tvorby Kristíny Paulin, bývalej tanečnice Hamburského baletu, ktorej dal prvú choreografickú príležitosť John Neumeier.


„Sústredila som sa na symboliku, ideu príbehu a posolstvo, ktoré chcem divákom odovzdať. Rovnako silnou inšpiráciou bola hudba – Stravinského Symfónia C dur, ktorá pridala mojim myšlienkam celkom novú dimenziu. Mojou najvýznamnejšou inšpiráciu je práca s tanečníkmi v sále. Každý tanečník má inú osobnosť a bolo pre mňa fascinujúce a obohacujúce s nimi pracovať, dávať im priestor na ich vlastnú kreativitu,“ hovorí choreografka.


Avantgardné dueto


Lukáš Timuľak, bývalý tanečník Nederlans Danse Theater, kde spolupracoval s najvýznamnejšími choreografmi sveta, dnes sám uvádza svoje diela v prestížnych európskych súboroch.


Pre jeho tvorbu je typické práve prepájanie žánrov a hľadanie nových spôsobov vyjadrenia.


„Téma módy a tanca v dejinách ma fascinuje. Avantgardné hnutie pred sto rokmi natrvalo zmenilo spôsob, akým prežívame a chápeme umenie: Ballets suédois integrovali v Paríži v 20. rokoch 20. storočia pohyb, hudbu, výtvarno, drámu, film a poéziu do jedného koherentného celku, holistického zážitku pre diváka,“ hovorí choreograf Lukáš Timuľak.


Spôsob spoločnej tvorby s umelcami z rôznych disciplín je mu blízky, už vyše pätnásť rokov spolupracuje s dizajnérom Petrom Biľakom, s ktorým založili nadáciu Make Move Think ako platformu pre multidisciplinárne spolupráce umelcov.


V novom diele TWO na hudbu Henryho Vegu spolu s popredným slovenským módnym tvorcom Borisom Hanečkom skúmali možnosti spájania a prienikov v choreografii, hudbe, kostýme a pohybe.


„Tanec dvoch tanečníkov je vyjadrením spojenia, neoddeliteľnosti a síl, ktoré sú skôr komplementárne než protichodné a ktoré spolu tvoria celok,“ hovorí choreograf.


Autor ženského sofistikovaného kostýmu Boris Hanečka sa vo svojej tvorbe rád inšpiruje minulosťou, ktorú pretaví do súčasnej formy. Aj jeho fascinuje obdobie baletnej avantgardy začiatku 20. storočia, obdobie obrovského rozmachu tanca a baletu, éry Ďagilevových Ballet Russes, Leona Baksta, Coco Chanel, Nižinského.


„Balet som sledoval už ako malé dieťa v rámci detských predstavení, ale magickou postavou z histórie baletu bol pre mňa Václav Nižinskij, ktorý ma fascinoval už ako dieťa. Ďalším doslova fenoménom v baletnej tvorbe je pre mňa balet Svätenie jari od Igora Stravinského – dielo, ktoré aj po sto rokoch prináša stále nový odkaz, aktuálny a nadčasový.“


Vzťah Igora Stravinského a Coco Chanel je ďalším z príkladov osudových spojení baletu a módy. Ona priniesla nový vietor do ženskej módy, Stravinskij zmenil dejiny baletu.


„Móda a umenie by mali reflektovať súčasnosť, zmeny v spoločnosti, politike, kultúre, myslení, vo všetkom,“ dodáva Hanečka.


Tanec a móda – dve formy umenia, ktoré spája fyzično, telo. Kostým hrá dôležitú úlohu pri inscenovaní tanca – módni návrhári sa často inšpirujú telom, fyziognómiou.


„Balet aj móda potrebujú na svoje vyjadrenie ľudské telo. V choreografii musíte mať tanečníkov, v módnej tvorbe modelov, ide tu u telo a jeho spôsob prejavu. Aj módny odev alebo kostým má svoj príbeh, a keď tie šaty oblečiete na človeka, on ten príbeh posúva ďalej a emócie sa znásobujú,“ hovorí Lukáš Timuľak.


Viac na www.sme.sk