• Eva Gajdošová

Tancujúci nomádi

Dvadsaťjeden národností v jednom súbore

Reč tanca je univerzálna, nemusí prekonávať jazykové bariéry. Aj vďaka tomu sa z tanečníkov v posledných desaťročiach stali novodobí nomádi, ktorí za svojou vysnívanou tanečnou kariérou cestujú po celom svete.


Národnostná pestrosť

Väčšina baletných súborov v Európe má dnes kozmopolitný charakter. Miešanie rôznych kultúr a škôl klasického tanca posúva úroveň baletného umenia a mení charakter baletných súborov.


Balet SND je v 101. sezóne historicky najpočetnejší a národnostne najrozmanitejší za svoju existenciu – tvorí ho sedemdesiatpäť tanečníkov a dvadsaťjeden národností vrátane slovenskej.


Sólisti a členovia baletu pochádzajú z krajín ako Japonsko, Marijská republika, Poľsko, Rusko, USA, Moldavsko, Argentína, Ukrajina, Rakúsko, Rumunsko, Maďarsko, Južná Kórea, Taliansko, Bielorusko, Brazília, Česko, Španielsko, Holandsko, Belgicko, Veľká Británia.


Hoci majú za sebou rôzne školy klasického tanca, na javisku dokážu pôsobiť jednoliato, ako napríklad v tanečnej dráme Borisa Eifmana – Za hranicou hriechu/Bratia Karamazovovci, je to výsledkom precíznej práce baletných majstrov.


Keď nazrieme do minulosti, prvý balený súbor tvorili od roku 1920 takmer tri ďalšie desaťročia najmä českí umelci. Prvých slovenských tanečníkov vychovala koncom 40. rokov vo svojej baletnej škole česká tanečnica, choreografka a pedagogička Ella Fuchsová-Lehotská, ktorú vzápätí – po vzniku Slovenského štátu – prepustili z divadla pre česko-židovský pôvod.


Po vojne vzniklo prvé štátne konzervatórium, čo výrazne zmenilo pomer českých a slovenských tanečníkov, a v 60. rokoch príchodom novej generácie absolventov bratislavského Konzervatória sa snahy o vybudovanie slovenského súboru zavŕšili.


Po páde železnej opony sa divadlá a súbory otvorili svetu a aj do Baletu SND začali prichádzať prví zahraniční tanečníci, najskôr zo susedného Rakúska.


Viac na www.sme.sk