• Samo Marec

Treba povedať málo, no zároveň veľmi veľa. Ako sa prekladá divadelná hra?

Samo Marec píše o hre Čistý dom.

Ivana Kuxová na vizuáli k inscenácii Čistý dom v Činohre SND, Zdroj Jakub Gulyás

Mám takú teóriu, ktorú sa mi nikdy nepodarí overiť, teda hlavne preto, že sa so Sarah Ruhl osobne celkom nepoznáme. Tá teória hovorí, že keď Sarah písala svoju divadelnú hru Čistý dom, musela presne vedieť, že sa jej hlavná myšlienka bude podobať na jeden veľmi známy skeč slávnych britských komikov Monty Python’s.


A možno nie.


Univerzálny príbeh


Samotná Sarah Ruhl totiž v jednom rozhovore vysvetlila, že zápletka sa zrodila, keď na jednej oslave od istej známej počúvala o tom, ako sa jej upratovačke nechce upratovať. Lebo je z toho upratovania taká nejaká nešťastná. Lebo ju to nenapĺňa. No uznajte.


Samozrejme, táto situácia sa odohrala v Spojených štátoch a dotyčná upratovačka bola z radov imigrantov, no a tak Sarah Ruhl rozmýšľala aj o tom, ako tých ľudí, ktorí nám upratujú, vlastne vnímame, za koho ich pokladáme a ako k nim pristupujeme.


No a potom napísala túto divadelnú hru, v ktorej je odpočutý rozhovor len východiskovým bodom.


Niektoré veci sú striktne lokálne. V pôvodnej verzii je dotyčná nešťastná upratovačka z Latinskej Ameriky, pretože tak to v Spojených štátoch býva. Pri práci s textom sme preto dlho rozmýšľali nad tým, ako v tomto prípade vyzerá slovenský kontext. Kto nám tu vlastne upratuje?


Dôležité pritom nebolo len to, kto tu vykonáva zle platené manuálne práce; potrebovali sme, aby charakter dotyčnej postavy spĺňal aj ďalšie požiadavky – aby samotným svojím pôvodom vyjadrovala aj istú spontánnosť a exotickosť, aby bola a zároveň nebola jednou z nás.


Iné veci sú však absolútne univerzálne a práve preto hra Čistý dom funguje aj na Slovensku.


Viac na www.sme.sk