• Klára Madunická

Vladislava Fekete: Teória divadla a jeho prax, to sú dva svety, ktoré ma neprestávajú fascinovať

Divadelný ústav oslavuje 60 rokov


Vyštudovala dramaturgiu na Katedre divadelnej réžie a dramaturgie Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Od roku 2006 je riaditeľkou Divadelného ústavu v Bratislave, ako aj riaditeľkou festivalu súčasnej slovenskej a svetovej drámy Nová dráma/New Drama. Je autorkou niekoľkých televíznych scenárov a dramatických textov pre divadlo a rozhlas. Režijne a dramaturgicky sa podieľala na viacerých inscenáciách novšej európskej drámy. Ako autorka, spoluautorka či prispievateľka sa podpísala pod vznik domácich i zahraničných publikácií, knižných zbierok a zborníkov. Od roku 2016 vyučuje na Katedre divadelných štúdií Vysokej školy múzických umení v Bratislave teóriu drámy, dejiny teórií divadla a drámy a tendencie v dráme a divadle 20. storočia.


Aké boli vaše divadelné začiatky? Pamätáte si konkrétny moment, inscenáciu či zážitok, kedy sa vo vás zrodila láska k divadlu?


Ten okamih si pamätám, akoby sa stal dnes. Bol to intenzívny divadelný zážitok, priam iniciačný, keďže som si uvedomila princíp zrodu inscenácie. V našom ochotníckom divadle sme experimentovali a hľadali vlastný prejav. Vyskúšali sme si všetky formy divadla, boli sme slušne drzí, veľa sme diskutovali, cestovali na festivaly, sledovali domácu aj zahraničnú scénu.


V istom okamihu nás začlenili aj do práce tzv. staršej skupiny, ktorá pracovala na poloprofesionálnom princípe v spolupráci s profesionálnymi režisérmi, hudobníkmi, scénografmi a pod.


Naštudovala som postavu bojovnej Lampitó v pripravovanej Aristofanovej Lysistrate v réžii Ľuba Majeru a vo skvelom preklade Vojtecha Mihálika. Bola som fascinovaná možnosťami divadla, ale najmä hľadaním výpovede.


Nadchýnalo ma poznanie, ako jediné gesto môže otočiť význam, koľko variácií ukrýva v sebe jediná scéna. Moje rozhodnutie zaoberať sa profesionálne divadlom vyzrelo už počas tohto skúšobného procesu.


Okrem réžie a dramaturgie, divadelného manažmentu a divadelnej kritiky tvoria významnú časť vašej umeleckej činnosti aj preklady srbskej drámy. Ako rodáčka z Vojvodiny máte prehľad o umeleckom dianí v krajinách bývalej Juhoslávie. Sú rozdiely v inscenovaní, dramatickej tvorbe či teoretickom zázemí v Srbsku a na Slovensku veľké alebo tu stále cítiť istú príbuznosť slovanských krajín?


Ak by som si mohla dovoliť isté zjednodušenie, tak by som povedala, že v krajinách bývalej Juhoslávie bolo profesionálne divadlo odjakživa prepojené s politikou a reagovalo na spoločensko-politickú situáciu. Veľmi drzo, odvážne a bez metafor.


Viac na www.sme.sk