• Jozef Červenka

Vrcholné tóny sú speváckymi osemtisícovkami. Prečo je soprán synonymom anjelskosti a mladosti?

Čo nás fascinuje na sopranistkách.

Sopranistka Jolana Fogašová ako Tosca v Opere SD, foto Juraj Žilinčár

Pred mesiacom sme sa na tomto mieste venovali fenoménu tenor – najvyššiemu mužskému hlasu. Jeho ženským pendantom je soprán. Hoci, čo sa týka výskytu, nie je až taký vzácny ako tenor, aj so sopránom sa spája množstvo legiend, fascinácie i zvláštností.


Napokon, tak ako s každým ľudským hlasom, každý druh je svojím spôsobom fenoménom. Hlas považujeme za jedinečný, pretože ku komunikácii dokáže tvoriť slová a zvláda aj úplne mimoriadny jav spojený s existenciou človeka – spev.


Ľudský hlas


Rôzne prejavy ľudského hlasu budú vždy vzbudzovať záujem špecialistov rôznych profesií a ich skúmanie zrejme nikdy nebude ukončenou kapitolou, pretože sa vyvíja a premieňa ako človek vo svojom prostredí. Aj ľudský hlas podlieha historickej premenlivosti.


Skúste sa zhlboka nadýchnuť. Keď sa bude vzduch vracať ústami z pľúc, vnímajte jeho cestu. Plynulému prechodu von bránia dve drobné záclonky, ktoré nazývame hlasivkami. Tie sa prúdom vzduchu rozkmitajú a vzniká hlas.


Samozrejme, nie je to také jednoduché, musia pri tom asistovať ústa, jazyk, zuby a pery, nehovoriac o rezonancii celého hrudného koša a podpore bránice. To všetko je potrebné, aby sa ľudský hlas, tento jedinečný nástroj, mohol rozvinúť v celej svojej kráse.


Hlasivky každého človeka, podobne ako odtlačky prstov, sú svojím tvarom a veľkosťou jedinečné.


Hlavnou všeobecnou vlastnosťou ľudského hlasu je, že dokáže podať informáciu o svojom nositeľovi už svojím charakterom.


Okrem prirodzených fyziologických daností (mäkkosť, ostrosť, farba) je hlas modifikovaný osobnostným nábojom človeka. Na tomto základe môže hlas aj bez verbálneho obsahu spolu s výrazom osobnosti napríklad prosiť, urážať, vysmievať sa, prejavovať lásku i smútok alebo veselosť, či beznádej.


Samotný ľudský hlas je jednoducho natoľko informačne bohatý, že aj bez znalosti cudzieho jazyka sme schopní vnímať všeobecný zmysel a atmosféru verbálneho prejavu.


Podľa hlasu sa dá dokonca odhadnúť vek, telesné dispozície, povaha a dokonca aj sociálny status.


Eva Hornyáková ako Mimi, ktorá márne túži po láske, foto Jozef Barinka

Hĺbky a výšky


Ľudské hlasivky kmitajú v rôznych frekvenciách. Práve tieto hodnoty určujú výšku hlasu, ktorá závisí aj od ich dĺžky. Kratšie hlasivky sú charakteristické pre vysoký hlas, dlhšie pre hlboký.


Preto majú muži hlbší hlas – počas mutácie im hormón testosterón hlasivky predĺži. Dovtedy sú hlasové rozsahy dievčat a chlapcov podobné. Nie je to však dané iba pohlavím.


Vedci vyskúmali, že obyvatelia Ázie majú všeobecne vyššie hlasy ako Európania. Skúmali tiež, aký hlas u ostatných vnímame ako atraktívnejší.


Možno to bude prekvapivé, ale v kategórii reči výrazne víťazí hlas hlboký, ktorý je často vnímaný ako prejav vášnivosti a sexuálnej výkonnosti.


Naopak, pri speve sa ako atraktívnejší vždy javil vysoký hlas, ktorým v minulosti spievali kastráti, neskôr vystriedaní tenormi a ženskými sopránmi.


Vnímanie hlasu možno súvisí s „riadiacimi jednotkami“ – dve mozgové hemisféry majú svoju prácu rozdelenú, reč riadi zvyčajne ľavá a spev pravá.


Synonymum mladosti


Hudobní skladatelia, ktorí štylizujú a zovšeobecňujú vo svojich hudobných či operných dielach v type ľudských hlasov výrazy určitých vlastností, dejov a javov ľudského života, využívajú v speváckych partoch také typy hlasov, ktoré zodpovedajú ich zámerom vo všeobecnej rovine.


Počas vývoja operná prax vytvorila v rámci tejto typológie šesť základných ľudských hlasových odborov: od najhlbšieho basu cez barytón, tenor, alt a mezzosoprán až po najvyšší soprán, ktorý žiari nad všetkými hlasmi.


Sopránové party sú najpočetnejšie, spievajú ich deti, ženy, v minulosti kastráti a dnes aj kontratenori.


Sopránový hlas je stelesnením ideálu, je to najvyššia méta – vrcholné tóny sú speváckymi osemtisícovkami. Soprán tiež napĺňa predstavu o anjelskom hlase a je synonymom mladosti.


Viac na www.sme.sk