• Ján Štrasser

Z Národného sa neodchádza, iba ak v truhle. Ján Štrasser píše, ako sa doň prichádza

Boli aj takí, ktorí ponuku do Národného odmietli.

"Z Národného sa neodchádza,“ povedala mi raz istá významná členka Činohry SND. "A ak,“ dodala mierne cynicky, "tak len v truhle.“


Tento môj text však chce byť o opačnej strane tohto výroku. O tom, ako sa do Národného prichádza.


Slovenské národné divadlo priťahovalo a stále priťahuje hercov z menších slovenských divadiel (nie celkom spravodlivo nazývaných "vidiecke" – Košice, Nitra či Martin sú predsa veľké mestské sídla).


To sloveso "priťahovať" má dvojitý význam: Národné si priťahuje hercov a herci tiahnu k Národnému. Má to svoju logiku – Národné je to, čomu sa hovorí prvá scéna, prichádzajúci herci, speváci, tanečníci, režiséri, dramaturgovia, choreografi ho obohacujú, no obohacujú najmä nás divákov.


Ale pozor: to priťahovanie nie je prírodný zákon a neznamená, že menšie divadlá nemajú svojich skvelých hercov! Poznám niekoľkých, čo dostali ponuku do Národného a s poďakovaním ju odmietli.


Viacero hercov a herečiek smerovalo do Národného hneď po štúdiu na niektorej umeleckej škole: Ladislav Chudík, Božidara Turzonovová, Michal Dočolomanský, Dušan Jamrich, Zuzana Fialová...


Viac na www.sme.sk